2009/2010

        • Veľká noc

        • Veľká noc sa vždy oslavuje prvú nedeľu po prvom jarnom mesačnom splne. K jarnej oslave slnovratu, ku vzkrieseniu prírody zo zimného spánku, sa viaže mnoho starých zvykov, pochádzajúcich ešte z pohanských čias. Veľkej noci predchádza štyridsaťdňový pôst. Jeho súčasťou je šesť nedieľ - poslednou je Kvetná. Mala by sa však volať Palmová, pretože Ježišovi pri vjazde do Jeruzalema mávali nadšené zástupy palmovými ratolesťami a oslavovali ho ako mesiáša - osloboditeľa židovského národa. U nás palmy nahradili  rozkvitnuté vŕbové halúzky. Na Kvetnú nedeľu sa bahniatka v kostoloch svätili. Ľudia ich strkali na poliach do zeme na ochranu pred krupobitím a doma za obrazy, aby chránili domy pred hromom.

          ZELENÝ ŠTVRTOK

          V tento deň pri Poslednej večeri Kristus ustanovil sviatosť kňazstva a sviatosť oltárnu - Eucharistiu. Chlieb premenil na svoje telo a víno na svoju krv.

          Podľa ľudovej tradície je ráno dobré skoro vstať a umyť sa rosou. Vraj sa tak zabráni lišajom a iným chorobám. V ten deň naposledy zaznejú zvony, ktoré potom zmĺknu až do Bielej soboty. Pri poslednom zvonení treba cinkať peniazmi, aby sa vás držali po celý rok. Namiesto zvonenia sa až do Vzkriesenia ozývajú ráno, na obed a večer rôzne rapkáče, hrkáče a Klepáče.

          VEĽKÝ PIATOK

          Tento deň je v katolíckej liturgii dňom smútku. Cirkev prežíva umučenie a smrť Spasiteľa. Ježiš  nesúc svoj kríž, bol vyvedený von na miesto zvané Lebka, hebrejsky Golgota, kde bol ukrižovaný. Dôkazom účasti na utrpení Ježiša Krista je prísny pôst. Aby mal Ježiš v hrobe pokoj, nesmelo sa hýbať s pôdou, pracovať na poli ani v záhrade. Tiež sa podľa ľudovej tradície neprala bielizeň. Gazdiné si dávali pozor, aby nepožičiavali nič z domácnosti, pretože požičanými vecami sa vraj dalo čarovať. Na Veľký piatok sa údajne otvára zem a vydáva poklady.

          BIELA SOBOTA

          V tento deň sa nekonajú až do polnoci nijaké bohoslužby. Telo Ježiša ležalo zabalené v bielej plachte v hrobe, ale jeho duša išla k spravodlivým zosnulým zvestovať, že sú vykúpení. Ľudia čakajú na jeho vzkriesenie. Podľa tradície bolo v domácnosti zvykom uhasiť všetky ohniská. Oheň vzbĺkol v kostoloch až o polnoci zo soboty na nedeľu, keď sa vlastne začínajú sviatky, oslava vzkriesenia a života. Noc Bielej soboty sa nazýva aj Veľká, odkiaľ pochádza aj názov sviatku vzkriesenia Pána - Veľká noc.

          VEĽKONOČNÁ NEDEĽA

          Týmto dňom sa začína veľkonočné obdobie, ktoré trvá až do Turíc a v ňom si pripomíname posledné dni pozemského života Ježiša Krista. V tento deň sa svätili baranček a bochník, ale aj vajcia, chlieb a víno. Podľa tradície každý, kto prišiel domácnosti, dostal kus sväteného chleba. Popoludní sa farbili kraslice.

          VEĽKONOČNÝ PONDELOK

          Neviažu sa k nemu nijaké liturgické úkony. Z hľadiska ľudovej tradície je to však najvýznamnejší deň veľkonočných sviatkov. Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka. Najčastejšie sa šibe korbáčmi z vŕbového prútia, ktoré je symbolom jarnej prírody. Ich dotyk omladzuje, prináša silu a krásu. Rovnaký účinok  sa  prisudzuje aj polievaniu vodou. Radosti veľkonočných sviatkov sa obyčajne končili tanečnou zábavou. Po dlhom pôstnom čase tak opäť znela hudba.

          Veľkonočná šibačka

          Kým šibačka je svojím pôvodom západoeurópskym prvkom, oblievanie pochádza z východnej Európy. Na Slovensku, ktoré je charakteristické tým, že sa nachádza na hranici mnohých kultúrnych javov, sa aj tieto tradície územne delili. Platí, že na východnom Slovensku sa polievalo, na západnom sa šibalo a na strednom Slovensku sa to miešalo. V súčasnosti sa to však už nediferencuje a vo všetkých regiónoch väčšinou praktizujú ako šibačku tak aj oblievačku.

           Šibačkové prúty sú aj jarným symbolom zelene. Sila v týchto prútoch sa mala preniesť dotykom rôznej intenzity na dievčence. Voda takisto slúžila odjakživa ako dôležitý živel nielen na oblievanie, ale aj na jarnú očistu.

          Až do polovice 20. storočia boli šibačky a oblievačky výhradne záležitosťou mladých. Mládež bola zárukou budúcnosti a života. Mládenci chodili oblievať a šibať dievčatá, aby boli plodné a šikovné. Magický význam sa stratil a pôvodná funkcia sa zmenila na spoločensko-rodinnú záležitosť. Oblievať, a to nielen mladé dievčence, už chodia všetky vekové kategórie.

          Odmenou chlapcov za pondelkové snaženie sa bolo vajíčko či kraslica, ponuka alkoholom a koláčmi. Postupne sa k tomu pridávali ďalšie, napríklad čokoláda a peniaze.

          Novšie etnologické výskumy potvrdili, že veľkonočné sviatky nepatria k obľúbeným, zvlášť u dievčat. Z ich výsledkov tiež vyplýva, že mnohé rodiny, v ktorých žijú dievčatá, riešia Veľkonočný pondelok aj tak, že odídu z domu, aby sa tomuto zvyku vyhli.

           Text: Nina Pinková,   

                   Adam Koubek 5.C     

                   Martin Hudoba 5.C

          Obrázok: M. Hanesová

                         L.Driečna 4.B