2009/2010
Ella, krajina zázrakov
Kde bolo, tam bolo. Za siedmimi horami, za siedmimi dolinami v jednej prekrásnej krajinke, kde všetko pripomínalo rozprávku, sa vo voňavom lese ukrývalo nezvyčajné a malé mestečko. Všetci občania tohto tajomného mestečka boli šťastní.
Navôkol bolo počuť posledné koncerty vtáčikov. Zlaté klbko sa ukladalo do postieľky vystlanej obláčikmi. Rieka šteklila svoje dno a opájala svoje okolie, ktoré túžilo po vode. Bol čas leta. Všade bolo počuť usilovné včeličky, ktoré zbierali lahôdky. Letná nálada obklopovala toto mestečko, ktoré nebolo obyčajné, bolo čarovné a rozprávkové. Obyvateľmi tohto mesta boli čarovné víly. Nebolo ich až tak veľa, lebo ich rod vymieral. Ale napriek tomu to boli vznešené bytosti. Mali veľké trblietavé krídla všelijakých farieb. Šatočky mali z lupeňov, topánky im šili lesné čarodejnice, ktoré čarami pospájali jemné konáriky vŕby. Vnútrajšok vystlali púpavou a nakoniec ich začarovali, aby topánky menili farbu tak, že sa hodila vílam k očiam. Všetko bolo čarovné a vznešené až na jednu zlú a škaredú vlastnosť obyvateliek. Odsudzovali spomedzi seba tie , ktoré možno mali menšie krídla alebo nemali peniaze na topánky. Hoci bolo mesto Ella čarovné, malo svoju menu. Platilo sa malými dúhami, ktoré vyrábali neďaleko od mesta. Ale všetky víly neboli bohaté, takže si nemohli kúpiť topánočky od lesných čarodejníc a niektoré sa dokonca narodili s menšími krídlami. Z takýchto víl si ostatné robili posmech a odsudzovali ich, aj keď tieto víly taktiež boli nadané a múdre. Ani kráľovná si takéto víly nevyberala ako svoje dvorné dámy, ba ani ako pracovníčky v paláci. Takto to už bolo po celé stáročia, až kým sa jedna chudobná, ale zato veľmi múdra a aj veľmi pekná víla nerozhodla postaviť sa proti takejto diskriminácii. Nešlo to zo dňa na deň, ale tejto odvážnej a odhodlanej víle menom Saša sa to podarilo. Zmenila a vydobyla rovnaké práva aj pre doteraz utláčané víly. Saša sa zapísala do dejín Elly, ako pravá ruka a aj prvá dvorná dáma svojej kráľovnej. Ale aj napriek snahe a vytrvalosti Saše to najprv nebolo, celkom také ako si to predstavovala. Skupinke najbohatších víl sa Sašino správanie vôbec nepáčilo. Vraveli si : „ Ako môže niekto z takej vrstvy byť v spoločnosti Nás, Nás vznešených a bohatých ? Kto sa to opovažuje Nám niečo také urobiť ? Nejaké chudobné a otrhané dievčisko z ulice ? “ Rozhodli sa Sašu zničiť. Tak ju v jednu noc uniesli z jej nového apartmánu, ktorý susedil s kráľovským a chceli ju hodiť do začarovaného jazera. Apartmán jej darovala kráľovná, ktorej sa Sašino odhodlanie a vytrvalosť veľmi zapáčili. Raz dávno toto jazero začarovala zlá čarodejnica, ktorá nenávidela Jazernú paniu, čarodejnicinu sestru. Odvtedy bolo toto miesto prekliate a bohaté víly si mysleli, že toto je dokonalá skrýša pre takúto. Raz jedna povedala: „ A možno sa nám aj pošťastí a zožerú ju hladní vlci.“ Tento rozhovor Saša počula a už sa pripravila na to najhoršie. Uplynulo niekoľko dní a všetci ju hľadali, ale nikomu neprišlo na um ísť sa pozrieť k Prekliatemu jazeru. Saša bola zúfalá, ale nezabúdajme, že bola aj veľmi múdra, tak sa jej podarilo utiecť. Hneď ako sa vrátila do mesta, išla to povedať kráľovnej. Tá si ju ihneď vypočula. Nakoniec sa kráľovná rozhodla potrestať tých, ktorí chceli zničiť Sašu. Odobrala im majetok a rozdala ho chudobným. Následne kráľovná vydala zákon, v ktorom bolo trestné odsudzovať výrazom odlišné a chudobné víly, občianky Elly. Všetci boli šťastní a od vydania zákona prešiel už skoro rok.
Práve sa začínala jar. Vtáčiky sa vracali domov a všade bolo počuť sladké nôty, ktoré rozospievali celé mestečko. Zlaté klbko sa vystieralo na oblohe po dlhom zimnom spánku. Všetko sa zelenalo a rozvoniavalo. V dejinách Elly sa začala písať nová éra, ktorej súčasťou už boli aj chudobné, postihnuté víly a hlavne Saša. Ella mala pred sebou ešte veľa šťastných a solidárnych rokov. Všetci žili šťastne, až kým nepomreli, alebo aspoň až kým nevymysleli nápoj nesmrteľnosti.
Simona Pinková IX.D ocenená práca v okresnom kole: Európa v škole