2009/2010

• • • Mikuláš Kováč
    • Monitor
    • Ella, krajina zázrakov
    • Vedomosti učiteľov
    • Veľká noc
    • Anglický kútik
    • Ako zistiť či si dieťa 20. storočia
    • Viete, že:

• • • • Mikuláš Kováč

      •      Raz dávno, presne pred  76 rokmi, sa slniečko milo usmialo a jednej panej sa v nádherný májový deň,18.5.1934 , narodilo malé dieťatko. Čerstvá mamina sa rozhodla, že dá malému chlapčekovi meno Mikuláš- ako ten „sviatok sladkostí“, ktorý deti tak milujú. Mikuláš mal šťastie v nešťastí, pretože sa narodil do učiteľskej rodiny. Rodičia mu kontrolovali úlohy a skúšali ho násobilku, čo vtedy všetci nevedeli, ale chceli mať z neho múdreho človeka.

             V jeden obyčajný deň sa jeho rodičia rozhodli, že Mikuláša pošlú študovať. A tak, keď ho mama pohladila na rozlúčku a otec mu povedal posledné chlapské slová, malý a odhodlaný Mikuláš im naposledy zamával a pobral sa do sveta študovať. Do srdiečka mu zapasovala Banská Bystrica ako kamienok do mozaiky života. Tu študoval na gymnáziu a na Vyššej priemyselnej škole strojníckej. Neskôr sa rozhodol opustiť časť svojho srdca a vybral sa do Bratislavy, kde študoval pedagogiku, lenže toto štúdium musel ukončiť zo zdravotných dôvodov. Vtedy si uvedomil, že mu chýba rodné mesto.

             Keď sa usadil začal pracovať ako dramaturg v banskobystrickom bábkovom divadle. Neskôr bol redaktorom v  Československom rozhlase. Jedným malým šťastím pre neho a veľkým pre svet bolo, že prežil druhú svetovú vojnu. Najradšej zo všetkého písal. Lenže nepísal o rozprávkach, o princoch  a krásnych dievčatách, ktoré sa nakoniec stanú princeznami. Nepísal o rozprávkach  so šťastným koncom. Jeho tvorba pripomína minulosť, spieva symfóniu plaču a utrpenia z vojny. Nikdy nemohol zabudnúť na svoje kruté spomienky z vojny, a tak ich vyjadroval vo svojich básňach. Napísal: Zem pod nohami, Obrana stavebnice, O modrej labuti, Rozmery, Zemnica a mnoho iných diel. Vyjadroval silu v život a poukazoval na to, že nič nie je silnejšie ako chuť do života.

             Za to, že svoje srdce venoval písaniu a Banskej Bystrici sa mu naše mesto odvďačilo tým, že po ňom pomenovali  knižnicu. Jeho sviečka dohorela 26.5.1992, a tým sa zatvorila posledná kniha písaná o jeho živote.

                                                                                                                         Simona Pinková IX.D