2009/2010
Monitor
A je to tu! 18. marec, deň, pre ktorý nejeden z nás chytil hysterický záchvat. Ale načo?...Veď od toho závisí LEN naša budúcnosť.
Ráno sa zobudím s pocitom: Jéj, vyzerá to na pekný deň! Jaj, vlastne nie, dnes je Monitor!
Od každého počujem: „To zvládneš, neboj sa, bude to ľahké, držím palce!“ Ale vám sa to hovorí...
Nejako sa dám dokopy, oblečiem sa slušne. (Však to nie je normálny deň, keď už aj Filip Bábel mal košeľu, to už niečo znamená.) Namaľujem sa, aby sa ma ten zelený monitorovský papier nezľakol a padám na autobus.
Pred školou ma už čakajú „kolegyne“. „Nechoďme do šatne, tam bude každý rozoberať len Monitor,“ vraví Sisa. OK, aj tak sme išli, veď čo budeme robiť v zime pred školou.
Vyfešákované učiteľky behali hore-dolu, usmievali sa na nás štýlom: Dnes je váš veľký deň, tešíte sa? Je 7:45. Všetci sa zoskupinkovali pred šatňami, prípadne vo vestibule.
Cítili sme sa takí dôležití, keď všetci „nedeviataci“ na nás čumeli. Mali sme školu len pre seba, lebo všetci išli do kina na nejakú somarinu. Ideme hore na naše tretie poschodie, kde sa bude konať ten horor. Rozdelili nás do tried, samozrejme, že som bola voľakde odveci- na konci chodby, zatiaľ čo moje baby boli všetky spolu. Nevadí. Prišla som do triedy a šmarila tašku na stoličku. Našťastie sme mali super učiteľa, ktorý nám všetko, čo sme už vedeli, pekne povysvetľoval a rozdal papiere s otázkami.
Prvá bola matika. No fuj, pomyslela som si.
„Máte čas nazrieť do otázok, potom môžete riešiť,“ povedal nám.
Sakra, čo keď mi dopíše pero ( aj tak mi dopísalo uprostred matiky), čo keď mi zastane mozog, čo keď to bude ťažké, čo keď to nespravím, čo keď..... aj takéto myšlienky mi behali hlavou. Dostanem papier, otvorím, moje srdce statočne výkonne bilo, a pozerám...a LEN pozerám... spadla mi sánka...prvý dojem HROZNÝ. No super!
1.príklad: uhm..v pohode
2.príklad: sakra, koľko árov má meter štvorcový?
3.príklad: na toto je aký preboha vzorec?
Fajn, pomaly, kľud. Prišla som k poslednej otázke s pocitom: Ježiš, to je ľahké ! Bolo to ozaj ľahké, ale ako sme sa potom s babami o tom rozprávali... Už len počujem: „ČO? Aj ja to tak mám!!!“ :) Jupí... Alebo: „ČO? Vôbec nie....mne to tak nevyšlo...“ :( A práve toto som nanešťastie počula najviac od mojich báb.
Druhá bola slovenčina. Žltý papier, ak si dobre pamätám. Otvorím – uáu, to viem..aj toto!- Lenže presne naopak. No hľaď na polmetrový text o nejakých grafitoch a rozmýšľaj, čo vyplýva, čo nevyplýva...
V slepých uličkách - myslím, že túto pesničku poznáte. A samozrejme nám ju bachli sem. Teraz si logicky vyber, čo bolo hlavnou témou. Jasné, že nám pasovali dve správne odpovede – a o tomto sme sa hádali ešte týždeň po Monitore. Vďaka tejto otázke mám DVOJKU. : ( Matika, ako som spomínala, bola ľahká, čiže bude JEDNOTKA.
Celé to dopadlo celkom dobre, dokonca nad moje očakávania.
Potom som ako obohratá platňa každému na jeho otázku „ No ako Monitor?“odpovedala: „Celkom fajn, M-1,Sj-2.“
Som zvedavá, aký Monitor budú mať terajší ôsmaci. Dúfam, že im TO nespravia, ale ak im dajú aj z angličtiny, budem sa potíšku škodoradostne smiať na novej škole, do ktorej ma dúfam vezmú!
Daniela Klimová IX.D